Prekal o historičaria isi jekh but interesno em sugestivno notacia ko “New York Times”, e pandemiem generalno isi dujt tipia agor: Jekh si o medicinsko kana o nivelo tari infekcia em meripa drastično ka perel jali ka našavgjovel. O dujto agor si sasoitno , jali odova kana o manuša ka čhinavgjovn te daran.
Trujal o interesno percepcie akale pučibaske, I historikani rekonstrukcia ko nesave majbare pandemie ko nakhlo periodi em gindiba taro ekspertoa avela pe dži ki jekhutni problematično konstatacia kana I pandemia si diferentno mašakr okova “sasto” em okova “sasoitno” agor.
O pandemie kobor so amen naučno džanaja ko manušikani historia si locirime 5000 berša a bašo prekal duj mileniumia isi hramosarde notacie. I avgo si notirime ki Atina ko 430 berš angleder amari era hari anglal o maripa ki Sparta . Ko jekh ki historia taro Peloponesko maripa ka ovel hramosardo: “Manuša šukare sastipajataro jekh drom sine atakujme taro tati dalga ko šero, lolipa em dukha ko jakha , krlo em I čhib , počminen te ikljol lenge rata em te ovel len bilačhi khand olendar taro o muj.”
Link: https://www.dw.com/mk/k%D0%B0%D0%BA%D0%BE-%D0%B8-%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%B0- -