Dži ko XIV veko, o Roma avile ko Balkan em Bohemia; dži ko XV veko, Germania, Francia, Italia, Špania em Portugalia, dži ko XVI veko Rusia, Danska, Škotska em Švedska (trujal so o DNK analize taro kokala ko XI veko ko Norwich sugeririnen kaj nekobor persone resle šaj amjangleder, sebepi so sine robora taro Vikinzia ko Purabalo Mediteranojali konekcia e Varangijoncar ). Olengiri historia sine hemimi akcepcia. Trujal so ko 1385 berš si registririme I avgo transakcia sar robia ki Valakiasine legarde taro Sigizmund Ko Romski imperia ko 1417 berš. O Roma sine paldime taro regioni ko Majsen Germania ko 1416 berš, ko Luzern 1471 berš ko Milano 1493 berš ki Francia 1504 berš, ko Aragon 1512 berš, Svedia 1525 berš, Anglia 1530 berš em Danska 1536 berš. Ko 1510 berš ki Švajcaria sine ando dekreto sako Rom so ka ovel arakhlo te ovel mudardo a asvko dekreti sine em ki Anglia ko 1554 berš, Ki Danska 1589 berš em Svedia ko 1637 berš a ki Portugalia počmingja I deportacia e Romenge ko olakere kolonie ko 1538 berš. Ki Valakia , Transilvania em Moldavia o Roma sine robia 500 berša dži ko maškar taro XIX veko.