Social

Ko Šuto Orizari ka ovel dujto rota bašo kandidati dizjakoro šewrutno, Ko 31 oktomvri ko megdani o Asan Ferat thaj o Kurto Duduš

Ko lokalno alusariba dizjakere šerutneske ki komuna Šuto Orizari legargja pe interesno dueli. Palo gende hangia ko sa o 36 alusaribaskere thana ki teritoria e komunake Š.Orizari taro TAK sine havljarde akala rezultatia.

Ferat Asan taro SDSM 3.280 vote jali 37,18%

Kurto Duduš LDP/DOM 2.246 jali 25,46%

Tefik Mahmut tari Levica 1.374 jali 15,58%

Gege Demirovski „Reom Romeske„ 535 vote jali 6,07%

Halit Iseni DPA 508 vote jali 5,76%

Prekal akala informacie taro TAK ki dujto rota ka džan o avgo duj džene so si len majbut vote o kandidati Ferat Asan thaj Kurto Duduš. I dujto rota si ko 31 oktomvri. Ko sabarabutno numero vote notirime si baro numero navalidno listria so si paše 10% jali saste 878 navalidno taro barabutne 8.821 so denge piri vota.

Analiza e situaciake ki Europa: O socialno netvorko pherdo natoleranciaja thaj diskrimminacia mujal o Roma

Premal o konkluzie taro analitičaria ko proekti, evidentno si kaj o anti romani hoš si ko progresi ko Internet.

„O trendi normalizirinel pe I retorika mujal o Roma džala majodiriga. Asavki natolerantno retorika na keren salde o ultrranacionalistia numa em o vaer politikane partie thaj o manuša da, vakerel I Selma Muhik Dizdareviḱ thaj Jitka Votavova, autori e studiake ko anti džipsaizam.

„Hovavne informacie manipulacie istemalkeren pe sar instrumenti ko buvljaripa anti retorika mujal o Roima, ironia  em o trendi taro humori teleperaviba si interesno e terne generacienge” vakergja o autoria.

Ola dopherena kaj džala majodoriga o trendi tari relativizacia em phravdi negacia ko istorikane faktia so si konektirime e genocidea upral o Roma ko vakti taro Dujto lumiakoro maripa.

„Buteder droma vakeren kaj o roma si posebno sorta, em isi kriminali ko Roma thaj o Roma si priviligirime taro aber nacie, vakerel pe ko raporti akcentiribva kaj o hohavipa si konektirime e bilovengere medikamencar kaj den pe e romenge em isi len pobaro socialno arka e Romen.

 

Link: https://www.portal-udar.net/analiza-stanja-u-evropi-drustvene-mreze-pune-mrznje-i-predrasuda-prema-romima/

BiH: O Hajrulah Mučišta papu e Mejremakoro vakerel: Molinav tumen savore te roden e Merima

O papo e dešberšengere Merima Mučišta, so našavdili ko 22. avgust ko Sarajevo,vakerel kaj panda nane arakhli.

I Merima odova dive geli ko marketi ki mahala Vraca em od tegani nane la pobut, I familia notiringja lakoro našavipa ko policiakoro stasioni ko Novo Saraevo ama vakeren kaj nane čale sar implementirimo si o rodaripa pali olate .

“ I policia ko Novo Saraevo dela man sine pučiba taro stili dali me mudargjum ola, bikingjum ola, silujngjum ola . Odova tano nenormalno buti! Vakerel mange kaj amen siem Roma thaj šaj te kergjam odova da, Me vakergjum sar šahj agjaar vakerel oj tani amaro čhavoi oj našavdili a pučel man asavke deline pučiba” vakerel holjame o   Hajrulah Mučišta.

Ov inače dživdinen čorolikane ko satori bizi strujam a o telefoni rodela le em pherel le ki dukjana.

„I policia lelja mandar o telefoni em o broj a I Merima džanela mlo broj ki godi rodingjm te iranen mange o telefoni soske I čhaj šaj te rodel man , Akana rodava sa o radio, TV mediumia te sikaven em te vakeren kaj I čhaj si našavdi  sosake me sium phuro, nane man vordon te phirav te rodav ola . Na sium nikaske borči, na akošljum pe nikasja em nadžanav so šaj te ovel akava “ vakerel o papo.

 

Link: https://www.portal-udar.net/hajrulah-mucista-za-udar-molim-sve-da-se-ukljuce-u-potragu-za-djevojcicom-merimom/

‘We want to talk’: The cultural revolution of José Heredia Maya

Sixties and seventies. Last decades of Franco's dictatorship in the midst of a climate of international political effervescence. José Heredia Maya began to develop the idea together with Mario Maya while he was immersed in an intense activity between the Poetry Department and the Flamenco Studies Seminar at the University of Granada. The final show would premiere in January 1976 with the production of José María Ojeda, with a script and poetry by José Heredia himself and with the stage direction of the also mentioned dancer and choreographer Mario Maya Fajardo (1937-2008). On stage, the voices of flamenco singers such as Gómez de Jerez and Antonio Cuevas, El Piki. The dance of Concha Vargas and the guitars of Paco Cortés and El Chuscales would do the rest: history. To commemorate the author of that momentous work, Camelamos naquerar, the University of Granada has just reissued all of his writings. Six hundred pages that bring together poems and stage dramas, commitment and denunciation, with the gypsy people as the protagonist.

 

Link https://www.lamarea.com/2021/10/08/camelamos-naquerar-jose-heredia-maya/?fbclid=IwAR0gJPmyETtXHceAPHG11nMXafUD4CfhRWAz8rpOX_lRcAs5zEArq0KQNp8

FaLang translation system by Faboba

Од 5 Ноември 2022 достапен документарниот филм на СП БТР „Небо, Точак, Земја„ на Max TV и Max TV GO со пребарување –Видеотека

I WANT TO SAY

6-to Romano Čhavorikanoo muzikakoro festivali 
„Čhavorikano Suno 2022“ – SP BTR

6-ти Ромски Детски музички фестивал
„Детски Сон 2022„ – СП БТР

6th Romani Children's Music Festival
"Children's Dream 2022" - SP BTR

Momentalno Online

       We have 233 visitors watching ROMATIMES.NEWS

o Vakti

 booked.net

Most Popular

Golden Wheel - Entry Application Form

Flag Counter

Our counter start count since 13.01.2019
Count unique visitors from which country visit our portal
In the bottom there is total visits our portal